Počas svojich búrlivých storočí maďarský národ oslávil mnoho víťazstiev, ale prehral aj mnoho bitiek a nespočetnekrát čakal, až mu Boh podá ochrannú ruku – napriek tomu sa nám vždy podarilo spojiť sily a po nešťastí vždy nasledoval radosť. Piliermi našej maďarskej identity sú naša kultúra a náš materinský jazyk. Počas našej tisícročnej histórie vzniklo mnoho vynikajúcich umeleckých diel, ktoré nás všetkých tešia dodnes. Naši umelci sú známi po celom svete. Dnes, na Deň maďarskej kultúry, oslavujeme národnú hymnu. Táto báseň, táto pieseň nás vždy prinúti zastaviť sa, niekedy nám vháňa slzy do očí, často nás povznáša k nebu radosťou z veľkého úspechu – ale predovšetkým nás spája. Spojí tvorcu, publikum, fanúšikov, súperov, detí, dospelých – buduje mosty medzi rôznymi príslušnosťami. Spojí rôznorodé skupiny nielen v slávnostných dňoch, ale aj v zdanlivo neriešiteľných situáciách zložitého každodenného života, keď sa odvolávame na prvé riadky našej národnej hymny a modlíme sa za lepšiu budúcnosť, mierovejší svet, dobrú náladu, hojnosť a naše prežitie. Koniec koncov, „nie je pre nás v tomto veľkom svete lepšie miesto, tu sa kolísala naša kolíska, tu sme sa narodili“ a „tu musíme žiť a zomrieť“, aj keď „búria búrky“, lebo vždy, v každom okamihu histórie veríme, že „musí prísť a príde lepšia doba“ a že našou jedinou úlohou je „konečne vyriešiť naše spoločné záležitosti“ a „vyriešiť boj, ktorý naši predkovia viedli a to s mierou prostredníctvom spomienok“. Sme vďační našim žiakom za ich žiarivé červeno-bielo-zelené vystúpenie. Nech žije maďarská kultúra!